Zasa zháňam auto. Reagujem na ponuku na bazoši, konkrétne TU. Cena polovičná oproti bežnej, ale za opýtanie nič nedám. Možno nejaká ľahko odstrániteľná závada. Ako sa ukázalo, jedná sa o typický prípad podvodu, keď podvodník vypýta peniaze za auto dopredu a kupujúci auto nikdy neuvidí. Bohužiaľ, ani svoje peniaze. Tu je printscreen inzerátu. A čo nasleduje? Pokračujte v čítaní.
V rámci mojich konzultačných služieb som sa dostal už všelikam, ale tentokrát som zažil echt slovenské podnikanie.
I premnožili sa nám v šope myši. Vytiahol som teda osvedčenú pascu.
Vyrobená ktovie kedy ktovie ktorým drotárom.
Technológia stará sto rokov. Stále funkčná.
Igor Matovič politicky žije z toho, že napáda všetkých na okolo a zberá k sebe voličov, ktorí nie sú spokojní s aktuálnym stavom spoločnosti - alebo ak chcete - chcú bojovať proti establishmentu. V tejto taktike mu aktívne pomáha výber "nezávislých osobností", ktoré často nespája nič, len spomenutý odpor. A to je na fungujúcu politickú stranu alebo hnutie málo. Jednotlivých poslancov totiž nespája nič, len akýsi imaginárny spoločný nepriateľ. Ibaže každá nezávislá osobnosť si nepriateľa predstavuje inak. Pre jedného je to liberálna spoločnosť, pre druhého konzervatívny katolík. Až na to, že protivník je vlastne kolega z vlastného hnutia... :-)
Dostala sa mi do rúk kniha spomienok Františka Mišejeho, komisára Hornonitrianskej partizánskej brigády, nazvaná "Revolučnou cestou". Vydaná bola v roku 1989. V takýchto memoároch, vydávaných za socializmu, si vždy rád zalistujem. Ani celkom neviem, čo tam hľadám. Zrejme len nezrovnalosti a vyslovené "halucinácie". Drsní partizáni likvidujú v stoji špaginmi od pása fašistov po tuctoch (kapitán Dabač hadr). Nájsť tam pravdivé tvrdenia je vždy práca, ale stojí za to.
V tomto krátkom príspevku sa pokúsim zamyslieť nad v literatúre dlhodobo propagovaným názorom, že hradisko (a neskorší drevozemný hrad) Vyšehrad je ranostredovekým centrálnym hradiskom, ktorému boli podriadené priľahlé oblasti Turca a Hornej Nitry.
Rusko dnes veľmi decentne a zároveň brutálne jasne naznačilo Európe, aby sa nemontovala do jeho sféry vplyvu.
Neznámi ozbrojenci na Kryme znamenali už minulý týždeň len jedno - invázia sa začala a bude postupovať, pretože Rusko neposiela Spetznaz a výsadkárov len tak.
Jedného dňa (lepšie povedané jednej noci) sa Peter zobudil na bolenie zuba. Presne o polnoci. Chvíľu vŕtal v postihnutom zube, potom nasadil Ibalgin a o hodinu už zasa drichmal. Ibaže o 5:54 sa zub ozval zasa. Zavolal teda do roboty že bude meškať a vybral sa k zubárovi. V čakárni chvala Bohu len traja odvážlivci. A bolestivé prípady berú prvé. Nebude teda veľmi meškať - majster to nemá rád...
V starom časopise Život (bohužiaľ neviem rok vydania, ale je ešte socialistický) bol uverejnený článok o Prievidzi. Krásna vec s krásnou kresbou (nepoznáte niekto autora tej kresby? ) Okrem kresby je krásna aj sonda do života prvej republiky (český žandár, chudobná vdova, čo si nepreberá poštu), etc.
Tak, a veci sa po pol roku dali do pohybu. Síce štýlom odbrzdeného nákladného vagóna, ale už sa to hýbe. Predvčerom som tri krát vyháňal zo záhrady susedovho psa. Podhrabal sa od lesa... Dve sliepky som nestihol zachrániť, ale kohút to s vytrhanými perami prežil. Vzhľadom na rovnaké okolnosti mi začína byť jasné, ako som na jar prišiel o morky. Žiadna líška...